Gallus gallus domesticus
Kura domáca (lat. Gallus gallus domesticus), ľudovo sliepka. Podľa mnohých s veľmi nízkou inteligenciou, no ak toto zviera spoznáte bližšie, v mnohom prekvapí a zaujme.
Je vyšľachtená z kury divej a patrí do radu hrabavce a do triedy vtáky. V súčasnosti existuje množstvo plemien (http://www.zooenc.eu/sk/plemena-sliepok), pričom šľachtenie sa zameriavalo na rôzne veci. Raz na veľkosť, raz na počet znesených vajec, raz na krásu. Šľachtením sa vlastnosti vzďaľujú od tých prirodzených. V prírode vtáky znášajú vajcia na jar, aby sa z nich vyliahli mláďatká. Každý druh vtáka má typický iný počet vajec v hniezde. Ak je šľachtenie zamerané na znášanie vajec, takéto nosnice majú svoj materský pud minimalizovaný, a keď znesie vajcia, nesadne si na nich, ale znáša ďalej. Výkonná nosnica môže za rok zniesť až 300 vajec.
Kamarátka nám darovala dve liliputky (vzrastom menší druh kury domácej), pretože im špinili po celom dvore. Aj nám síce špinili po celom dvore, ale bolo úžasné ich sledovať. Ak totiž zvieraťu neobmedzíme jeho životné prostredie a necháme ho žiť voľne, môžeme pozorovať jeho prirodzené správanie.
Raz na jar sa jedna naša sliepočka stratila. Hľadali sme ju všade, no márne. Po čase prišla na návštevu suseda so psíkom. Ten obehal a ocikal celú záhradu. Zrazu len začujeme hlasné kotkodáááááááááák. Stratená sliepočka sa našla!
tajná skrýša 
Zahniezdila sa v perfektnom úkryte v popínavých rastlinách. Každý deň tam chodila zniesť 1 vajíčko, pretože vedela, že z kurína jej ich kradnem. Až potom, keď zniesla 11 a bola spokojná s počtom, si na nich sadla a začala aktívne zohrievať. Vtedy sa „stratila“. Od tohto okamihu prestala znášať ďalšie vajcia. V hniezde poctivo celý deň a noc sedela a udržiavala teplotu 37,5°C. Odskočila sa len 1x za deň rýchlo nažrať, vykakať a bežala naspäť.
Vyliahlo sa 11 krásnych kuriatok a na mamičke bolo vidno, aká je hrdá. Keď to susedovie mačka zistila, chodila k nám každé ráno na raňajky. Kým sme zistili, kam miznú kuriatka, ostali iba 2.
A tak si budúcu jar spravila mamička hniezdo bližšie k domu. Pre istotu úplne blízko.
Sliepka sa nedá naučiť na vykonávanie potreby tak ako pes. Do vlastného hniezda však nikdy nešpiní. Ani do jeho okolia. Tento inštinkt majú kuriatka už od vyliahnutia, a tak hniezdo ostáva krásne, čisté, hygiena zabezpečená. Kým je hniezdo hniezdom, teda sa aktívne používa, inštinkt zabezpečuje čistotu v okolí. Na celej verande nebolo ani raz žiadne hovienko. 21 dní počas sedenia na vajíčkach chodila sliepočka poctivo 1-2x denne kakať preč do trávy.
Kuriatka sa rodia v rovnaký deň. Prvý deň po narodení zostávajú kuriatka v teplúčku pod sliepkou. Tam im je najlepšie. V zásobe majú ešte žĺtok, vďaka ktorému počas prvého dňa nemusia prijímať stravu ani vodu, a teda ani kakať. Ich potrebou v tomto čase je poriadne prehriatie a vysušenie pod sliepkou. Neskôr začnú postupne vykúkať a vybiehať spod svojej mamy na pár krokov. Postupne sa intervaly pobehávania predlžujú. Celý čas, kým sa kvočka stará o kuriatka, kým sú to deti, nešpinia si do hniezda. Keď vyrastú, pridajú sa ku kŕdľu. Už sa nevracajú do hniezda, behajú celý deň po záhrade a špinia ako im príde. Od tohto okamihu môžeme očakávať, že mamička v blízkej budúcnosti začne znova znášať vajcia. Avšak do iného hniezda. Staré hniezdo už stratilo svoju funkciu a už sa môže stať, že ak tam nejaká kura zablúdi dúfajúc, že nájde dážďovku, môže sa tam vyšpiniť.
Na záver fotka z kurína, kde sliepky spia aj znášajú vajcia. Keďže ich nie je veľa, zmestia sa všetky na ľavú polovicu bidielka. V pravej polovici tak majú čisté hniezdo. Keby ich bolo viac, museli by niektoré spať aj nad hniezdom. Zvieratá nie sú nečistotné. Nečistotnými ich nútia byť ľudia, ak ich chovajú v neprirodzených podmienkach.
