Gallus gallus domesticus
Kura domáca (lat. Gallus gallus domesticus), ľudovo sliepka. Podľa mnohých s veľmi nízkou inteligenciou, no ak toto zviera spoznáte bližšie, v mnohom prekvapí a zaujme.
Na úvod hádanka. Na obrázku nájdi 4 sliepky na strome.
Sliepka je vták, ktorý vie lietať. Problém so vzlietnutím majú len plemená prešľachtené na vyššiu hmotnosť. Naše liliputky boli malé a ľahké. Bol problém chovať ich v ohrade, pretože každú preleteli, dokonca aj s podstrihnutými pierkami na krídlach. Jediným riešením by bola ohrada so strechou. My sme však zvolili opačný prístup – žiadna ohrada.
Večer teda naše liliputky vyleteli nocovať do hustého hrozna. Ohrdli krásnym novým kurínom, nezdal sa im dosť bezpečný. Tak som ich zložila (boli trochu krotké a večer už ospalé), po jednom preložila do kurína a kurín zavrela. To sa im nepáčilo, a keď som to zopakovala pár dní po sebe, naštvali sa a vyleteli nocovať vyššie. Na borovicu. Tam som už nedočiahla.
Nocovanie na strome malo výhodu aj pre mňa, gazdinú. Nemusela som skoro ráno vstávať, otvárať kurín a vypúšťať hydinu. Sliepky so slnkom chodia spať a so slnkom vstávajú. Takže si zleteli zo stromu a nemuseli ma netrpezlivo vyčkávať, kedy sa mi uráči zobudiť.
Pred prípadným pozemným dravcom by sa teda moje liliputky vedeli ukryť na strome. Ale čo kuriatka??? Aký majú systém na obranu? Zistili sme to čoskoro, keď prišiel na návštevu pes. Mamička odvážna sliepočka sa naježila a išla ho biť. Tak ho začala naháňať, že som si vážne myslela, že ho doďobe. Lenže on sa nedal, nabral odvahy a išiel naháňať ju. Keď zistila, že sa karta obrátila, s hlasitým výstražným kotkodákaním preletela cez polovicu záhrady a pristála na jedličke. Zľakla som sa, kde sú kuriatka. Všade ticho, žiadne pip. Skúšali sme ich hľadať, ale márne. Vari ich len nestihol uchmatnúť pes?! Keď pes nedobrovoľne ukončil svoju návštevu, až keď kvočka vyhodnotila, že hrozba pominula, začala zvolávať kuriatka. Tie sa hlasno, prehlasno rozpípali a vyliezli zo svojich úkrytov v kríkoch.
Ďalšie nebezpečenstvo kuriatka zažili, keď ich kvočka zaviedla do susedovej predzáhradky. Krásne nové, ešte neobsadené územie, nuž páčilo sa im tam. Keď tu zrazu, odniekiaľ sa vyhrnul susedov pes. Kvočka ihneď spustila výstražný kotkodáááák a veľkým oblúkom preletela naspäť domov. Nuž a kuriatka? Pes samozrejme bežal za unikajúcou obeťou, brechal na ňu cez plot a svojou výstražnou dominanciou ju zahnal až hlboko do domovskej záhrady. Keď sa ukľudnil, vrátil sa ku svojim bežným činnostiam, skontroloval misku so žrádlom, svoj pelech, bráničku…
Rozmýšľali sme, čo s kuriatkami. Ako dlho vydržia v úkrytoch? Sused zavrel chudáčiska psíka do búdy za domom. Nebezpečenstvo teda pominulo, ale kuriatka stále čušia. My ich nenájdeme, to by sme museli po kolenách prečesávať predzáhradku. Tu pomôže jedine kvočka. Museli sme ju teda z našej záhrady zahnať do susedovej. Lenže nechcelo sa jej, veď tá je predsa nebezpečná! Naveľa naveľa kuriatka začuli, ako ju naháňame, keď sa jej podarilo priblížiť na dosluch. Pípli, a keď aj ona začula ich, tak už ju netrebalo naháňať. Bežali k sebe, a potom celá rodinka rýchlo odkráčali do svojho hniezda.
Na záver rozlúštenie hádanky:
