Zdroj: Petra Bertová
Kitty sa narodila sa v hlbokej nore pod kurínom. Prvé 2 týždne strávila v teplučkej nore vystlanej senom a mamičkinou srsťou. Bola holá, slepá, a cicala len mliečko. Až neskôr vyšla spolu s mamičkou do záhrady a ochutnala prvú trávičku. Nechcelo sa jej veľmi chrúmať, lepšie jej chutilo mamičkine mliečko. Ako rástla, prestalo jej stačiť a trávičkou už nepohrdla. Mamička jej ukázala každý strom, každý kút. A v septembri ju naučila chodiť do školy. Precupitkajú cez ulicu, dajú pozor na autá a šup na školský dvor.
Večer sa zase vrátia, pretože doma je predsa len doma.
Veľmi vysoký stupeň učenlivosti som objavila, keď som sa pokúšala mladého zajačika chytiť. Skryla sa za mladú šalviu a myslela si, že ju nevidím. Obopla som šalviu rukami, a už bola v pasci. Chytila som ju, pohladkali sme ju a znova pustili.
Pre mňa úžasné zistenie je jej učenlivosť z jedinej skúsenosti a zároveň generalizácia. Odvtedy už nikdy nehľadala úkryt za ničím.
Keď som ju znova chytala, cielene sa vyhýbala úkrytom za niečím – ak sa aj dostala za nejaký krík či vedro, ihneď sa snažila utiecť inam. Podarilo sa mi ju zahnať do rohu záhrady a chytiť. Pomojkali sme ju a pustili. Odvtedy sa pri prenasledovaní vyhýbala kútom. Ak videla, že je zahnávaná do kúta, uprednostnila výpad hoci aj pomedzi nohy.
Takto sme si minuli naše prenasledovateľské pasce a nechali sme múdru Kitty slobodne žiť.